Na prechádzke okolo jazera sme zazreli v kanály v lístí ležať mačku. Vyzerala tak trochu neživo. Pískanie ani rozličné “pokriky” s ňou ani nehli. Lístie a tráva okolo vyzerali, ako by tam ležala pár dní. Bolo to poblíž cesty, tak sme si mysleli, že bude asi zdochnutá. Už sme ju i ľutovať začali. Posledná nádej zistiť, či je naozaj zdochnutá, bolo ísť pozrieť sa na ňu z bližšia.

Bolo to cez ohradu a dole svahom do potoka, čo sa mi moc nechcelo riskovať. Ľahšie bolo hodiť po nej “kameňom”. (5 mm kamienok myslím)

Kamienok padol na betón a odrazil sa do šuštia. Mačka zdvihla hlavu. Nebola mŕtva. Ufff.

My sme boli radi, no mačka vyzerala trochu nahnevaná?, prekvapená?. Jednoducho, kto ma to budí počas relaxu?

Dokonca na nás pozrela len jedným okom. 🙂

Natiahla sa a opäť zalomila. Nestáli sme jej za pozornosť. “Ach tí ľudia, nedajú pokoj”, myslela si asi.

Nech si myslí čo chce, my sme boli potešení, že žije.