Tradičný japonský bar nie je len miestom, kde sa požívajú alkoholické nápoje, ale i miestom, kde sa dajú požívať rôzne pokrmy. (To teda znie …) Jedlom nemyslím nejaké špeciality typu 5 hviezdičkovej reštaurácie, ale také malé chuťovky, ktoré sa hodia k pivu či k saké a zaženú hlad. Ale tým sa dnes nechcem venovať, hoc by to bolo isto zaujímavé. Najmä fotografie.Dnes sa chcem trochu venovať systému, ktorý tu je zaužívaný v niektorých rodinných podnikoch.

Na obrázku môžete vidieť zbierku fliaš v jednej rodinnej Izakayi. Vznik takejto zbierky je nasledujúci. Prídete do Izakaye s priateľmi a dali by ste si nejaké saké. Keďže celá fľaša je lacnejšia ako jednotlivé nápoje z nej, tak sa to pre väčší počet ľudí oplatí. Navyše, Japonci si radi medzi sebou nalievajú. Nalievať sám sebe nie moc slušné (asi), preto jeden napríklad naleje susedom a niekto z nich potom naleje aj jemu.

Ale ono to funguje viac menej automaticky a každý dáva pozor, aby nemal niekto prázdny pohár. Veď predsa ľudia sú tam na pitie, nie na pozeranie sa na prázdny pohár.

A čo ak fľašu nedopijú? Tak takúto poloplnú fľašu personál označí, komu patrí a dá ju do zbierky k ostatným. To sú tie fľaše v poličkách na obrázku. Nik sa nebojí, že by niekto fľašu poplietol. Dobrá povesť a starosť o zákazníka je niečo, čo sa tu cení.V tejto zbierke to zväčša držia v závislosti na podniku 3 či 6 či … mesiacov.

Menovka neslúži len na označenie majiteľa, ale i na počet fliaš, ktoré si majiteľ kúpil. Na jednu menovku sa vojde až 10 razítok (doklad o kúpe) a zväčša 10. fľaša je na podnik. Niektoré fľaše boli tými menovkami ovešané viac ako vianočný stromček. Z letmého odhadu mi vyšlo, že miesta tam môže byť tak pre 150 fliaš.  A prázdneho miesta tam veru nebolo. Z toho sa dá usúdiť, že podnik má veľa stálych zákazníkov, čo znamená ich spokojnosť, a samozrejme robotu pre majiteľa.

O jedle, ktoré sa tam podávajú možno nabudúce.